Biblický základ sviatosti kňazstva je pri Poslednej večeri, keď bola ustanovená aj Sviatosť Oltárna. Po svojom zmŕtvychvstaní dáva
Ježiš Petrovi moc, keď mu hovorí: Pas moje baránky. Pas moje ovečky. Petrovi bola zverená starostlivosť o Cirkev na zemi a spolu s apoštolmi
dostal moc odpúšťať hriechy a sláviť Eucharistiu. Táto moc prešla na ostatných biskupov a kňazov, ktorých ustanovovali vkladaním rúk.
Nazývame to Apoštolská postupnosť.Sv. Pavol písal svojmu žiakovi Timotejovi: "Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý si dostal prostredníctvom vkladania rúk."
(KKC 1536)Posvätný stav (Ordo) je sviatosť, (KKC 860) vďaka ktorej sa poslanie, ktoré Kristus zveril svojim apoštolom, naďalej vykonáva v Cirkvi až do konca čias. Je to teda sviatosť apoštolskej služby. Zahŕňa tri stupne: stupeň biskupov (episkopát), kňazov (presbyterát) a diakonov (diakonát). [O ustanovení a poslaní apoštolskej služby zo strany Krista pozri č. 874 – 896. Tu sa hovorí len o sviatostnom spôsobe, ktorým sa táto služba prenáša.]
Náuka Cirkvi o sviatosti kňazstva: Katechizmus katolíckej cirkvi – Druhý oddiel, Tretia kapitola, 6. článok